Diskusia o tom, či stojí za to pripísať smer „Akt“výtvarnému umeniu, je nekonečná. Mala by byť vystavená krása tela alebo nie? Prečo niektorí považujú nahý žáner za umenie, iní za pornografiu? Všetky tieto otázky prinútia človeka zamyslieť sa nad nejednoznačnosťou vnímania nahoty. Aká je teda krása nahého tela a ako by ho malo predstavovať.
Umenie alebo pornografia?
Nahota je neoddeliteľnou súčasťou umenia po celé storočia. A to aj napriek tomu, že si mnoho ľudí často kládlo otázku, či je „nahý“žáner skutočne umením.
Na tomto skóre boli vždy dva uhly pohľadu - „za“a „proti“. Niektorí chápu tento smer a veľmi pozitívne analyzujú prácu vykonanú v žánri „nude“. Iní, naopak, nepovažujú vyobrazenie nahého tela za umenie a tvrdia, že nahota vyobrazená na umelcovom plátne alebo fotografii je už sama o sebe pornografiou.
V posledných rokoch si žáner „nahých“vo fotografii získal osobitnú obľubu. Avšak dnes je hranica medzi aktom, erotikou a pornografiou dosť rozmazaná.
Takže nahá krása - umenie alebo pornografia? Odpoveď tu nemôže byť jednoznačná. Obyčajný záber nahej ženy nebude umeleckým majstrovským dielom. Takáto fotografia nebude mať v žiadnom prípade žiadny vzťah k umeniu. Ale ak je fotograf alebo umelec skutočne „od Boha“, uvidí to, čo ostatní neuvidia.
Toto je umenie „Nude“- schopnosť prezentovať svoj výtvor tak, aby nahé telo bolo predmetom, ktorý umožňuje človeku prijímať estetické potešenie a nevzbudzuje v ňom iba chtíč a túžbu uspokojiť jeho fyzické potreby.
Nahé telo - krása bez zdobenia
Je kuriózne, že najgeniálnejšie umelecké diela znázorňujúce nahotu vznikali už v staroveku a v období renesancie. Počas týchto storočí dosiahol rozkvet kultúry svoj najvyšší vrchol. A dodnes majstrovské diela sochárov a umelcov v človeku prebúdzajú myšlienky na božstvo krásy, na veľkosť ľudského ducha, rozvíjajú v ňom zmysel pre krásu.
Umelci maľovali nahé dievčatá a chlapcov z predošlého života. Relevantnosť smeru „Akt“jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že sa nezachovali iba obrazy, ale aj sochy zobrazujúce nahých ľudí.
Či už sa má krása tela zobrazovať na prezeranie alebo nie, argumentujú dodnes. Nepochybne však nie je nič cennejšie ako krása bez prikrášlenia. Táto krása vyobrazená na maľbách a fotografiách, ktorá zobrazuje človeka ako originálneho človeka bez masky.
Tvorcovia takýchto majstrovských diel si uvedomujú hodnotu svojich diel, pretože v umení je najťažšie odhaliť ľudskú podstatu, ukázať to, čo sa skrýva pred očami, tak, aby divák videl zduchovnenú krásu.
