Predpokladá sa, že zvuk morského príboja je možné v mušle počuť, ak si ho privediete k uchu. A čím ozdobnejší bude tvar škrupiny, tým hlasnejšie a silnejšie vlny zúria. Je to však ďalší klam. V mušli nie je počuť zvuk mora.
Existuje niekoľko hypotéz o výskyte „morského hluku“v ulitách. Jeden z nich hovorí, že človek počuje zvuky krvného obehu cievami hlavy. Táto teória je však nesprávna a je ľahké ju dokázať. Je známe, že po intenzívnej námahe sa krv začne pohybovať vyššou rýchlosťou, preto sa musí meniť aj zvuk. Ak si však priložíte mušľu k uchu, budete počuť rovnaký „zvuk mora“.
Nasledujúca teória sa dá formulovať nasledovne: škrupiny vytvárajú hluk v dôsledku pohybu vzdušných prúdov cez ne. To vysvetľuje, prečo sa zvuky zdajú hlasnejšie, keď priložíte mušľu k uchu, a tichšie, keď ju držíte na diaľku. Túto hypotézu však vedci vyvrátili. V odhlučnenej miestnosti napriek skutočnosti, že je v nej vzduch, škrupinové „zvuky mora“nevyžaruje.
„Zvuk mora“v škrupine nie je v skutočnosti ničím iným ako mierne pozmenenými zvukmi prostredia odrážajúcimi sa od stien škrupiny. Môžete si vziať akékoľvek prázdne plavidlo, priložiť si ho k uchu a „neurobí hluk“o nič horšie ako mušľa. Je to tak preto, lebo každá uzavretá vzduchová dutina funguje ako druh rezonátora, kde sa koncentrujú rôzne akustické vlny. Preto tvar a veľkosť mušlí priamo ovplyvňuje zverejnenú „morskú pieseň“. Čím sú zakrivenejšie a väčšie, tým bohatší je „zvuk pri surfovaní“.
Ukazuje sa, že na to, aby ste počuli „more“a osviežili si spomienky na nádhernú letnú dovolenku, nie je vôbec potrebné mať po ruke mušľu. To sa dá urobiť pomocou improvizovaných predmetov, rovnakého skla. Podobný efekt sa pozoruje, ak zložíte dlane v člne a priložíte si ich blízko k uchu. A čím viac rôznych zvukov bude okolo, tým silnejšie bude počuť špliechanie vĺn. Ale so škrupinou je nepochybne oddávanie sa spomienkam zaujímavejšie, najmä ak bolo prinesené z pláže, kde ste odpočívali.