Prvky vedy o strategickom riadení v praktických činnostiach ľudstva sa používajú už od staroveku. Metódy a techniky stratégií praktizovali ľudia, keď sa začali združovať v organizáciách.
Pojem „stratégia“v starovekom Grécku
V histórii vzniku strategického riadenia je ústredný samotný koncept „stratégie“. Toto slovo je starodávne a pochádza z gréckeho strategia, čo znamená vedu alebo umenie byť vojenským vodcom. V starovekom Grécku nemožno umenie nadriadeného preceňovať. Z dávnych dejín je zrejmé, že najúspešnejší a najtalentovanejší velitelia vždy prikladali veľký význam pri budovaní bojovej taktiky kompetentnému budovaniu podpory armády. Okrem toho prijali rozhodnutie, kedy oddeliť jednotky, aby vstúpili do bitky, a keď bolo potrebné iba rokovať s obyvateľmi, byť politikmi a diplomatmi. Preto sú grécki generáli považovaní za prvých stratégov.
Stratégie v starej Číne
Medzi štyristo osemdesiatym a dvesto dvadsiatym prvým rokom pred naším letopočtom v starovekej Číne vzniklo dielo s názvom „The Art of Strategy“. Komu prideliť autorstvo jednej osobe alebo či považovať knihu za národný majetok, spory o tieto otázky neutíchajú ani dnes. Z koncepcie tejto práce je zrejmé, že odpradávna dostávali stratégie v spoločnosti význam, ktorý sa v súčasnosti považuje za optimálne správanie spoločnosti alebo za normu činnosti jednotlivca. Song Tsu vo svojich dielach opísal, že ten, kto dokázal vyhrať stovky víťazstiev v tisícoch konfliktov, ťažko môže mať vysokú zručnosť. A ten, kto dokáže využiť zručnosť stratégie, môže zvíťaziť nad ostatnými, pričom s nimi nebude v konflikte.
Moderné predpoklady pre vznik strategického riadenia
Predpokladom prehodnotenia starodávnych úloh a úlohy strategického riadenia bol na jednej strane rozsiahly rozvoj vysokých informačných a intelektuálnych technológií v praktických činnostiach ľudí a na druhej strane rýchly hospodársky a priemyselný rozvoj v rozvinutých krajinách USA a Európy. Medzi tieto technológie patrí rozvoj veľkých priemyselných odvetví, najmä tovární a závodov, obchodných podnikov a bánk, koncernov a vojsk. Prvá etapa bola etapou vývoja v Spojených štátoch od osemdesiatych rokov devätnásteho storočia do tridsiatych rokov 20. storočia hromadnej výroby. Jeho hlavnou charakteristikou je rast objemov a vytváranie infraštruktúry pre masovú výrobu. Z pohľadu strategického riadenia bol najpopulárnejším pri vývoji jeho nápadu prístup Henryho Forda.
