Index ľudského rozvoja je viaczložkový agregovaný ukazovateľ, ktorý pravidelne zostavujú pracovníci Organizácie Spojených národov za účelom porovnania krajín.
Účel indexu
Koncept indexu ľudského rozvoja (HDI) bol vyvinutý v roku 1990 tímom odborníkov OSN, ktorý sa zaoberal porovnaním medzi krajinami. V procese práce na tejto téme im bolo jasné, že rôzne krajiny sa medzi sebou príliš líšia, aby boli schopné urobiť jedno kritérium na zabezpečenie ich porovnania.
Výsledkom bolo, že výskumný tím vedený Mahbub-ul-Haqom prišiel s kompozitným indikátorom založeným na niekoľkých kritériách. Zároveň v procese používania prešla koncepcia indexu dosť vážnymi zmenami: napríklad v roku 2010 sa významne rozšíril rozsah kritérií zohľadňovaných pri jeho určovaní a v roku 2013 sa index, ktorý bol predtým nazvaný Index ľudského rozvoja, bol premenovaný na Index ľudského rozvoja “.
V súčasnosti odborníci OSN počítajú tento index ročne pre 169 krajín. V procese uskutočňovania výpočtov sú všetky rozdelené do 4 skupín: štáty s veľmi vysokým HDI, s vysokým HDI, s priemerným HDI a s nízkym HDI. Každá skupina krajín sa navyše skladá zo 42 štátov (skupina s vysokým HDI zahŕňa 43 krajín), takže veľkosť skupiny zostáva každý rok rovnaká, jej zloženie sa však neustále mení.
Zloženie indexu
Na výpočet indexu ľudského rozvoja používa OSN tri hlavné skupiny ukazovateľov, z ktorých každá je zase integrálna, z ktorej sa počíta na základe niekoľkých parametrov, ktoré obsahuje. Prvou skupinou ukazovateľov je teda hodnotenie strednej dĺžky života v posudzovanom regióne, ktoré závisí najmä od environmentálnej situácie, úrovne vývoja medicíny a ďalších faktorov.
Druhá skupina ukazovateľov je určená na hodnotenie úrovne gramotnosti obyvateľstva analyzovaného stavu. To je zase založené na prevalencii a dostupnosti vzdelávacích inštitúcií, kvalite vzdelávania v krajine, rozvoji vzdelávacej infraštruktúry, ako sú knižnice a školiace kurzy, a ďalších charakteristikách krajiny.
A nakoniec, tretia skupina ukazovateľov použitých na výpočet indexu ľudského rozvoja je založená na hodnotení životnej úrovne obyvateľstva v konkrétnom štáte. Životná úroveň podľa odborníkov OSN závisí od výšky príjmu, produktivity práce, úrovne cien v štáte, inflácie a podobných parametrov.
