Pri zmene nadmorskej výšky možno pozorovať výrazné zmeny teploty a tlaku. Reliéf oblasti môže výrazne ovplyvniť formovanie horského podnebia.
Inštrukcie
Krok 1
Je zvykom rozlišovať medzi horským a vysokohorským podnebím. Prvý je typický pre výšky menšie ako 3000-4000 m, druhý - pre vyššie úrovne. Je potrebné poznamenať, že klimatické podmienky na vysokých plošinách sa výrazne líšia od podmienok na horských svahoch, v dolinách alebo na jednotlivých vrcholoch. Odlišujú sa samozrejme aj od klimatických podmienok charakteristických pre voľnú atmosféru na rovinách. Vlhkosť, atmosférický tlak, zrážky a teplota sa s nadmorskou výškou menia dosť silno.
Krok 2
S pribúdajúcou nadmorskou výškou klesá hustota vzduchu a atmosférický tlak, navyše klesá obsah prachu a vodných pár vo vzduchu, čo výrazne zvyšuje jeho priehľadnosť pre slnečné žiarenie, jeho intenzita sa v porovnaní s rovinami výrazne zvyšuje. Výsledkom je, že obloha je modrejšia a hustejšia a zvyšuje sa úroveň svetla. V priemere atmosférický tlak na každých 12 metrov stúpania klesá o 1 mm Hg, ale špecifické ukazovatele vždy závisia od terénu a teploty. Čím vyššia je teplota, tým pomalšie tlak klesá, keď stúpa. Netrénovaní ľudia začínajú pociťovať nepohodlie v dôsledku nízkeho tlaku už vo výške 3 000 m.
Krok 3
Teplota vzduchu klesá aj s nadmorskou výškou v troposfére. Závisí to navyše nielen od výšky terénu, ale aj od expozície svahov - na severných svahoch, kde nie je príliv radiácie taký veľký, býva teplota citeľne nižšia ako na južných. Vo vysokých nadmorských výškach (vo vysokohorskom podnebí) ovplyvňujú teplotu jedľové polia a ľadovce. Jedľové polia sú oblasti špeciálneho granulovaného viacročného snehu (alebo dokonca prechodného stupňa medzi snehom a ľadom), ktoré sa tvoria nad hranicou snehu v horách.
Krok 4
Vo vnútorných oblastiach pohorí môže v zime dôjsť k stagnácii ochladeného vzduchu. To často vedie k teplotným inverziám, t.j. teplota stúpa s rastúcou nadmorskou výškou.
Krok 5
Množstvo zrážok na horách do určitej úrovne stúpa s výškou. Závisí to od expozície svahov. Najväčšie množstvo zrážok možno pozorovať na svahoch, ktoré čelia hlavným vetrom, toto množstvo sa dodatočne zvyšuje, ak prevládajúci vietor nesie vzdušné masy obsahujúce vlhkosť. Na záveterných svahoch nie je nárast zrážok tak výrazný.
