Mnoho ľudí verí, že hluk v mušliach je rachotom príboja a šumením vĺn. Nie je však jasné, ako je možné cez drez počuť hluk nádrže. Existuje pre to logické a vedecké vysvetlenie.
V skutočnosti je škrupina rezonátorom, ako každá iná uzavretá vzduchová dutina. Preto „morský šum“počuť nielen v umývadle, ale aj v jednoduchom hrnčeku, šálke, pohári a dokonca aj v dlani zloženej vo forme mušle. V každej takejto dutine sú sústredené vonkajšie zvuky. Svet okolo nás nie je v absolútnom tichu; zvuky rôzneho objemu sú vždy prítomné. Práve tieto zvuky sa odrážajú od stien mušle. Hlasitosť a typ „morskej piesne“závisí od viacerých faktorov. Ak posuniete mušľu ďalej alebo naopak bližšie k uchu, hluk sa zmení. Závisí to aj od veľkosti a tvaru samotnej škrupiny. Tento druh rezonátora zosilňuje všetky zvuky neprístupné ľudskému uchu. Ak je škrupina pevne pritlačená k hlave, človek nepočuje vonkajšie zvuky, ale krv cirkulujúca v hlave. Keď sa na ucho nepriloží nič, počuje rôzne vonkajšie zvuky. Ak niečo bráni tomu, aby ucho zachytilo hluk, bubienok začne vnímať vnútorné zvuky, t.j. cirkulujúca krv, ktorá pôsobí na ušnú membránu zvnútra. Keby bol ľudský mozog usporiadaný inak, mohli by sme počuť oveľa viac zvukov a škrupina by v tomto nebola našim pomocníkom. Najlepšie zo všetkého je, že vo veľkých špirálových mušliach počujete „špliech vĺn.“Ak držíte mušľu nie pri uchu, ale trochu ďaleko od neho, zvuk bude hlasnejší. Hluk bude tiež intenzívnejší, ak je vonku veľa rôznych zvukov. V každom prípade špliechanie, ktoré je počuť v mušli, nemá nič spoločné s morom. Existuje veľa teórií týkajúcich sa povahy týchto zvukov, ale najspoľahlivejšou a najosvedčenejšou teóriou je, že vonkajšie zvuky sa odrážajú od stien plášťa. Táto teória sa dá ľahko overiť. Ak držíte mušľu blízko ucha v odhlučnenej miestnosti, v umývadle nebude žiadny hluk. Aj napriek tomu, že krv naďalej cirkuluje v hlave a v miestnosti sú prúdy vzduchu.
