V moderných podmienkach nemajú územné spory medzi štátmi takú rezonanciu ako v stredoveku. Občas však zaznejú aj tvrdenia niektorých krajín voči iným v otázkach teritória.
Sporné územia, ktoré môžu mať vojenský význam, priťahujú pozornosť štátov predovšetkým zo všetkých. Ropné police a morské oblasti bohaté na komerčné ryby sú chutným sústom. V neposlednom rade sú to miesta, kde je možné úspešne rozvíjať cestovný ruch. Z ekonomického hľadiska také dôležité, objekty sú najčastejšie predmetom vládnych sporov. Ruská hranica je dlhá 60 000 kilometrov a s USA je to najdlhšia morská hranica.
Pohľadávky voči Rusku z ázijských štátov
Kurilské ostrovy sú dnes kameňom úrazu pre podpísanie mierovej zmluvy medzi Ruskom a Japonskom. Od konca druhej svetovej vojny medzi týmito krajinami nebol podpísaný, hoci Japonsko sa 6. septembra 1945 definitívne vzdalo. Dnes sú tieto dva štáty v stave prímeria, Japonci požadujú, aby im poskytli časť hrebeňa Kuril.
Hranica s Čínou je ohraničená, má však nároky na Rusko. A dnes sú Tarabarov a Veľké Ussuriiské ostrovy na rieke Amur kontroverzné. Tu hranice nie sú ani ohraničené. Čína sa ale uberá inou cestou, systematicky osídľuje územie Ruskej federácie svojimi občanmi. Vodný priestor a police Kaspického mora sú oddelené rusko-iránskymi dohodami. Štáty, ktoré sa znovu objavili na politickej mape sveta, a to sú Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan, požadujú nové rozdelenie dna Kaspického mora. Azerbajdžan nečaká, už teraz rozvíja podložie.
Pohľadávky z Európy
Dnes má Ukrajina najväčší územný nárok na Rusko, nechce súhlasiť so stratou Krymu. Predtým sa vyskytli spory o Kerčský prieliv a Azovské more, ktoré Rusko navrhovalo považovať za vnútorné medzi týmito dvoma krajinami, zatiaľ čo Ukrajina požadovala ich oddelenie. Existujú problémy a ich riešenie je veľmi ťažké. Lotyšsko sa pokúsilo tvrdiť o Pytalovskom regióne, ale kvôli možnosti vstupu do EÚ to odmietlo.
Napriek tomu, že sa v médiách šíria povesti o nárokoch Estónska na oblasť Ivangorod, oficiálny Tallinn sa neprihlásil. Kaliningradskú oblasť plánuje anektovať Litva, je však nepravdepodobné, že by si priala vojnu s Ruskom.
Nórsko nie je spokojné s ruskými hranicami medzi ostrovmi v Severnom ľadovom oceáne. Nórsko požaduje ustanoviť hranicu presne medzi ostrovmi oboch krajín a chce upraviť hranice ruského polárneho majetku. V roku 1926 Všeruský ústredný výkonný výbor ustanovil hranicu polárneho majetku ZSSR, vrátane v štáte všetky ostrovy na severe východnej pologule vrátane severného pólu. Dnes mnoho krajín považuje tento dokument za nezákonný.
