Sizyfovská práca je populárny výraz, znamená to ťažkú, ale zároveň zbytočnú prácu, ktorá neprináša žiadny výsledok. Tento výraz sa dostal do ruského jazyka z mýtov starovekého Grécka.
Mýtus o Sizyfovi
Sizyfos bol synom pána vetrov Aeola. Založil mesto Korint, kde vďaka svojej prefíkanosti a vynaliezavosti nazbieral obrovské bohatstvo. Sizyfos navyše podvádzal a okrádal nielen bežných ľudí, ale aj bohov.
Keď Sizyfos cítil, že boh smrti ho sleduje menom Thanat, ktorý mal prefíkaného muža odviezť do temného podsvetia, rozhodol sa ho oklamať, prehovoriť a prekabátiť. To sa podarilo korintskému darebákovi, ktorý Thanata nielen oklamal svojimi slovami, ale aj ho spútal silnými putami.
Tento pochybný počin zlomil večný poriadok medzi ľuďmi, pretože smrť jednoducho zmizla. Spolu s ňou zmizli aj veľkolepé pohreby, na ktorých príbuzní zosnulých priniesli bohom bohaté obete. Nový poriadok sa im samozrejme vôbec nepáčil, a tak Thunderer Zeus poslal samotného boha vojny, aby oslobodil Thanata. Oslobodený z pút, boh smrti vzal dušu Sizyfa a vzal ho do kráľovstva tieňov.
Sizyfos však túto možnosť predvídal a prikázal svojej manželke, aby v tomto prípade nezorganizovala pohreb, čo aj urobila. Kráľ podsvetia Hádes a jeho manželka dlho čakali na pohrebné dary. Potom k nim však prišiel Sizyfos, ktorý ho požiadal o prepustenie na zem, aby svojej manželke vysvetlil, čo a ako má robiť, samozrejme potom prisľúbil návrat. Hades poslal Sizyfa na zem, ale samozrejme mu ani len nenapadlo splniť sľub daný bohom. Prefíkaný muž zhromaždil svojich priateľov a usporiadal hostinu, na ktorej sa chválil, že ako jediný unikol z ríše mŕtvych.
Hádes druhýkrát poslal pre podvodníka Thanata, ktorý teraz navždy vrátil Sizyfa do podsvetia. Bohovia sa na prefíkaného korintského kráľa veľmi hnevali, a tak mu zariadili dosť nepríjemný posmrtný život. Sizyfos musel každý deň tlačiť a valiť obrovský kameň na vrchol hory, a keď už bol cieľ tohto procesu blízko, obrovský kameň spadol. A pokračovalo to navždy.
Moderný význam
Práve v tomto mýte vzniká frazeologická jednotka „sizyfovská práca“. Je teda zvykom hovoriť o nezmyselnej a veľmi tvrdej práci, ktorá nemá začiatok ani koniec. Niekedy sa podobná konštrukcia používa, keď hovoríme o akomsi viditeľnom, ale nedosiahnuteľnom cieli, ktorý si vyžaduje neustále vynaloženie určitého úsilia. V niektorých prípadoch slová „sizyfovská práca“označujú prácu, ktorej odmena nezodpovedá vynaloženému úsiliu.