Existujú knihy, ktoré si chcete prečítať niekoľkokrát a s každým novým čítaním objavíte niečo nové. A sú takí, ktorí kedysi pôsobili hlbokým dojmom, ale po prečítaní o pár rokov v duši zanechali iba sklamanie. A nejde tu len o knihy, o ich umelecké prednosti a hĺbku autorovej myšlienky. Faktom je, že vnímanie akejkoľvek práce človekom sa s vekom mení, niekedy dosť silno.
Je zrejmé, že človek sa v detstve vyvíja najrýchlejšie, a potom sa najrýchlejšie menia jeho literárne preferencie. Trojročné dieťa teda s potešením počúva rozprávku o Ryaba Kuriatku alebo Kolobokovi a v piatich rokoch sa už len blahosklonne usmieva na pozvanie niečo také prečítať - túto literatúru už „prerástol“, vzal si z toho všetko, čo mohol, a teraz sa radšej začne zaujímať o čarovné rozprávky alebo básne s vtipnými príbehmi. Na výber kníh na čítanie má vplyv vek, nie malý.
Počiatočné čítanie s porozumením
Predškoláci a mladší školáci v tejto knihe sa primárne zaujímajú o dej. A čím je dieťa staršie, tým zložitejšiu dejovú líniu dokáže vnímať a oceniť. Na konci základnej školy je dieťa celkom schopné čítať diela s niekoľkými pretínajúcimi sa dejovými líniami, prefíkaným prelínaním deja, pomerne veľkým počtom hrdinov.
Knihy pre mladých čitateľov oplývajú podstatnými menami a slovesami: pre dieťa v tomto veku je dôležité vedieť, kto čo urobil, kam išiel a čo sa stalo potom. Popisy sú potrebné iba na získanie predstavy o scéne akcie, je lepšie si predstaviť hrdinov, t.j. sú pomocného charakteru. Niektorí dospelí, žiaľ, nikdy neprekračujú hranice vnímania knihy dejom a udalosťami.
Spravidla títo ľudia, ak a čítajú, že niečo ako druhoradé romantické romány alebo knihy v žánri „akcie“.
Priemerná úroveň vnímania čítania
Ďalší rozvoj vnímania čítania si vyžaduje určité školenie, kultúru čítania. Po prvé, s pomocou dospelého, a potom nezávisle, dospievajúci človek začne nielen sledovať počínanie hrdinov, ale aj uvažovať o knihe: prečo hrdina konal takto, a nie inak, aké okolnosti alebo to spôsobili vlastnosti jeho postavy? Dieťa chápe základy analýzy literárneho diela.
Teraz, aby čitateľ zaujal, musí byť kniha z pohľadu deja viac ako zábavná. Chce hľadať vysvetlenie konania postáv, snaží sa vložiť na svoje miesto, uvažuje, ako by v podobnej situácii konal. V tejto fáze vývoja kultúry čítania sa viac pozornosti venuje úvahám, opisom a iným literárnym technikám, ktoré boli predtým vnímané ako „pomocné“alebo dokonca „nepotrebné“.
Na vnímanie literárneho diela má veľký vplyv aj všeobecná úroveň kultúry a vývoj umeleckého vkusu.
„Zrelý“čitateľ
Ďalšou etapou vnímania a porozumenia literárneho diela je dialóg s autorom. Čitateľ si už je vedomý, že kniha bola vytvorená s cieľom vyjadriť predstavy spisovateľa, jeho predstavy o ľuďoch, ich vzťahoch, pochopiť určité problémy. A začne s autorom uvažovať, vnútorne s ním súhlasiť alebo sa hádať. Spolu s opisom deja alebo dialógmi hrdinov číta človek so knihou v rukách so záujmom autorove odbočky, poznámky, úvahy a opisy emocionálnych zážitkov postáv.
Možno, že keď čitateľ dosiahne túto úroveň vnímania diela, bude sa chcieť dozvedieť viac o autorovi, histórii tvorby knihy, prototypoch postáv, prečítať kritické články - to všetko mu pomôže čo najplnšie a najhlbšie pochopiť autorovo autorovo dielo. úmysel a určiť jeho vlastný postoj k nemu.
Ale aj pri rozvinutej kultúre čítania, zrelom umeleckom vkuse sa vnímanie toho istého diela môže u tej istej osoby v rôznych životných obdobiach líšiť. Úlohu tu zohráva životná skúsenosť čitateľa, do akej miery sa udalosti popísané v knihe prelínajú s realitou jeho vlastného života, ako veľmi sú nálady autora zladené s jeho vlastnými, ako blízko sú postavy v duchu v čase čítania diela.