Hlavnou črtou socializácie ako sociálneho procesu je sebaobnova spoločnosti, jej duchovné nahradenie, t.j. nepretržitý prenos sociálnych skúseností ďalším generáciám a ich akceptovanie týchto skúseností pre následný prenos. Socializácia je pre človeka nevyhnutná pre pozitívne spolužitie a interakciu s ostatnými členmi spoločnosti a pre sebaurčenie ako súčasť spoločnosti.
Vlastnosti socializácie
Socializácia sa chápe ako proces vstupu človeka do sociálneho prostredia prostredníctvom akceptovania noriem a tradícií jednotlivca rozšírených v jeho prostredí. Socializácia je založená na schopnosti človeka po celý život asimilovať kultúrne, morálne podmienky a postoje jeho sociálneho prostredia, ako aj etablovať sa v spoločnosti prostredníctvom vedomia a definovania seba ako súčasti celku.
Asimilácia noriem a hodnôt vlastného prostredia určuje úspešné pôsobenie jednotlivca vo verejnom živote. Socializácia zahŕňa proces prijímania prijatých noriem jednotlivcom i proces integrácie nových myšlienok jednotlivca do spoločnosti v jeho prospech. Socializácia je teda pre človeka nevyhnutná, aby mohla prebiehať ako človek, a socializácia je nevyhnutná pre spoločnosť, aby bola stabilná, celistvá, rozvinutá.
Na vysvetlenie podstaty procesu socializácie francúzsky sociológ Pierre Bourdieu predstavil taký koncept ako habitus - „druhá povaha“. Zvyk je procesom podvedomého dodržiavania zásad a noriem spoločenského života, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Socializácia určuje prítomnosť v človeku nevedomého vnímania sveta, zodpovedajúceho sociálnym podmienkam a postojom spoločnosti okolo neho. Vďaka zvyku sa človek cíti ako súčasť spoločnosti a získava uspokojenie z príslušnosti k integrálnemu systému.
Typy a stupne socializácie
Existujú dva typy socializácie:
- primárny - nastáva počas dospievania a výchovy človeka;
- sekundárne - je definované ako integrácia zrelej, formovanej osobnosti do rôznych sociálnych skupín a interakcia s nimi.
Rozlišujú tiež primárnu a sekundárnu úroveň socializácie: primárnou úrovňou je komunikácia a vzťah subjektu s malou skupinou blízkych ľudí, t.j. s rodičmi, priateľmi, susedmi, kolegami; sekundárnou úrovňou socializácie je interakcia subjektu so štátnymi štruktúrami, verejnými organizáciami atď.
Proces socializácie pozostáva z niekoľkých hlavných etáp:
- adaptácia - asimilácia skúseností zhromaždených spoločnosťou, napodobňovanie;
- identifikácia - túžba jednotlivca sebaurčiť, vyniknúť;
- integrácia - formovanie jednotlivca ako účastníka sociálnych procesov;
- etapa pracovnej činnosti - realizácia získaných vedomostí a zručností, vplyv na sociálne prostredie;
- etapa činnosti po zamestnaní - prenos sociálnych skúseností zástupcom budúcej generácie.
