Sociálna adaptácia umožňuje ľuďom normálne fungovať v spoločnosti. Toto je jeden z hlavných smerov ľudského rozvoja, ktorý prechádza celým jeho životom. V sociálnej adaptácii je zvykom rozlišovať niekoľko hlavných etáp.
Najprv sa uskutoční primárna socializácia dieťaťa. Na tomto základe budú závisieť ďalšie kroky. Čím bude dieťa schopné porozumieť základným princípom, tradíciám a znakom správania v spoločnosti, tým úspešnejší bude jeho ďalší spoločenský život. V tejto fáze zohráva najdôležitejšiu úlohu rodina.
Blízki príbuzní (najmä rodičia) tvoria základ pre predstavy o spoločnosti, jej hodnotách a normách, ako aj o sociálnych rolách. Napríklad, ak od detstva rodičia hovoria negatívne o akejkoľvek sociálnej skupine, potom môže dieťa vyrásť s absolútnym presvedčením, že má pravdu. To isté platí pre každú inú oblasť. Preto sa proces výchovy považuje za jeden z najvýznamnejších v živote každého človeka.
Sekundárne sociálne prispôsobenie
Tento termín sa chápe ako socializácia prebiehajúca mimo domova. Len čo je dieťa schopné normálne komunikovať s cudzími ľuďmi, má možnosť vyhodnotiť ďalšie uhly pohľadu. Škola je pozoruhodným príkladom. Tu vstupujú do platnosti nové pravidlá a nariadenia, ktoré je potrebné dodržiavať.
Nedodržiavanie určitých pravidiel môže veľmi poškodiť sociálne vzťahy dieťaťa. Napríklad je nepravdepodobné, že by si priateľky našli priateľov. Ak dieťa nejakým spôsobom zlyhá v celej triede, potom ho možno vyhlásiť za bojkot. Tieto chyby vám umožňujú lepšie pochopiť, ako komunikovať s ostatnými ľuďmi. Okrem toho sa deti okrem svojich vlastných chýb venujú aj ostatným, čím získavajú skúsenosti bez výraznejšej ujmy.
Iné typy sociálnych adaptácií
Ďalej sa procesy socializácie navzájom prekrývajú. Včasná socializácia je spravidla jednou z prvých, ktorá sa prejavila. Jeho podstata spočíva v tom, že si človek nacvičuje budúce spoločenské roly. Napríklad priateľ a priateľka môžu žiť spolu, ale nie byť manželmi. Vyskúšajú si tak budúce roly a osvoja si nové sociálne zručnosti (spoločné bývanie, dlhodobé vzťahy atď.).
Resocializácia nastáva v neskoršom veku. V tejto fáze človek mení svoj postoj k akýmkoľvek sociálnym problémom, získava nové zručnosti a je vystavený aj vnútorným hodnotám. Napríklad sa človek mohol presvedčiť o nadradenosti jednej zo sociálnych skupín, ale po jasnom incidente zmenil názor. Proces resocializácie trvá celý život.
Skupinová a organizačná sociálna adaptácia umožňuje človeku zvyknúť si na tímy. Skupina zároveň znamená jednoduchý pobyt v tíme a implementáciu pravidiel a organizačná znamená získanie potrebných zručností pre prácu s personálom na dosiahnutie stanovených cieľov.
