Začiatok 20. storočia sa vo francúzskom umení vyznačoval záujmom o začarovaný. Téma absintu sa nachádza v dielach mnohých umelcov. Výnimkou nebol ani Pablo Picasso, ktorý v roku 1901 vytvoril obraz „Dievča s absintom“, ktorý dnes nestráca svoju popularitu.
Téma absintu v dielach umelcov
Absint na začiatku 20. storočia sa pre Francúzov stáva akýmsi fetišom. Existuje názor, že človek, ktorý sa stal závislým od tohto nápoja, netrpí len na alkoholizmus, ale má určitú vznešenú formu alkoholizmu. Absint nielenže omámi, ale vrhá pijana do sveta fantázií a halucinácií.
Picassov obraz „Dievča s absintom“je však plný zvláštnej drámy, pretože hypertrofovaná ruka hrdinky je úderná, akoby sa ňou snažila objať. Je vidieť, že žena nad niečím premýšľa, jej pohľad smeruje do diaľky. Mnoho umeleckých kritikov sa čudovalo: čo je hrdinka Picassovho myslenia, sediaca pri pohári opojného absintu.
Akú ženu Picasso stvárnil?
S najväčšou pravdepodobnosťou je žena osamelá, nikam sa neponáhľa a často chodí do malej francúzskej kaviarne sedieť sama a spomínať. Diváka priťahuje ženský pohľad - hlboký a premyslený. Určite si pomyslí na to, ako bezcieľne a priemerne jej plynie život, pretože jedinou radosťou je pohár palinkového likéru (ako sa volali absint).
Možno sa žena pri spomienke na svoju mladosť snaží pochopiť, prečo to bola ona, ktorá získala taký bezradný a ťažký život, pretože okolo je toľko úspešných ľudí, ktorí žijú inak, úplne inak. Na perách jej zamrzol úsmev, ktorý nebol škodlivý, skôr tiež s prímesou smútku v tóne jej očí. Úsmev a oči pomáhajú divákovi pochopiť, čo sa so ženou deje, čo sa deje v jej hlave a prípadne v jej duši.
Oči hrdinky má napoly zatvorené a plecia sklopené. Zdá sa, že sa snaží udržať na svojom mieste rukami, aby nevstala a nekričala do celého sveta o svojej osamelosti a bezradnosti bytia.
Pocit tragédie osudu dosahuje Picasso pomocou hnedo-modrej palety prevládajúcej na obrázku. Umelkyňa jednoznačne dáva divákovi pochopiť, že neexistuje východisko, že žena už nemôže nič robiť. Akonáhle sa jej život ušiel monotónnou klzkou cestou a to je všetko, neexistuje východisko. Iste, v tej parížskej kaviarni je to útulné a zábavné, ale žena si toto všetko nevšimne. V jej hlave sa skrýva množstvo otázok, na ktoré jej nikto nevie dať odpoveď. A ona sama bola úplne stratená.
Téme absintu sa vo svojej práci venovali aj Toulouse Latrec, Degas atď. Na začiatku 20. storočia bol absint zakázaný konzumovať ako nápoj s narkotickým účinkom. Ale ani absint nedokáže odvrátiť hrdinku Picassa od myslenia na jej ťažký osud. V opačnom prípade možno názov obrázka preložiť ako „Absinthe Drinker“. Obraz kúpil ruský filantrop Sergej Ivanovič Ščukin. Po vojne skončila „Žena s absintom“v Ermitáži.
