V dňoch Svetlého týždňa nachádzajú kresťania dokonalú radosť. Radosť z víťazstva nad smrťou, zlom, radosť zo zmŕtvychvstania Krista. Veriaci sa k nej pripájajú modlitbou v chráme.
Svetlý týždeň je prvým týždňom hlavných kresťanských sviatkov. Začína sa Veľkou nocou a trvá až do začiatku Fominovho týždňa. Na Svetlý týždeň by veriaci mali navštevovať chrám každý deň.
Spoveď a prijímanie
V týchto dňoch je možné nepostiť sa za tých, ktorí dodržiavali Veľký pôst a Veľký týždeň. Vo zvyšku sa pôst ruší v stredu a v piatok. Aby mohli jesť tradičné veľkonočné jedlá a pripravovať sa na sviatosť.
Pred prijímaním sa čítajú modlitby za prijímanie, kánony za prijímanie a Veľkú noc. Niektorí kňazi počas slávenia Veľkej noci namiesto spovede čítajú modlitbu dovolenia. Iní umožňujú prijímanie v prvý veľkonočný deň bez vyznania.
Praví veriaci prijímajú prijímanie každý deň Svetlého týždňa. Ostatní by sa mali usilovať o dennú sviatosť ako ideál. Aj keď je veľmi ťažké to urobiť.
Veľkonočné hodiny a modlitby
Božie služby pre Svetlý týždeň sú krátke, takže službu v kostole môžu brániť starší, slabí a deti. Luky k zemi boli zrušené.
Namiesto modlitieb veľkonočné hodiny. Sú súčasťou veľkonočnej bohoslužby, ktorej súčasťou sú aj matinské, liturgické a vešpery.
A tiež čítali Ipakoy, štvrtý hlas a Kontakion, ôsmy hlas. Pred jedlom sa spieva Veľkonočný troparion, po jedle sa spieva Veľkonočný troparion (refrén a irmos deviateho kánonu veľkonočného kánonu).
Celý Svätý štyridsať dní, okrem soboty a nedele, sa prednáša modlitba sýrskeho mnícha Efraima.
Bezpodmienečná radosť
Predtým sa verilo, že počas Svetlého týždňa slnko vôbec nezapadalo. Týždeň je ako jeden nekonečný deň, ktorý ľudia musia stráviť v kostole.
Ak sa človek postil, pripravil na Veľkú noc a Svetlý týždeň strávil mimo kostola, zdalo sa, že spadol z hory, na vrchol ktorej už tak dlho stúpal. Po Veľkej noci môže byť odradený.
A kresťanský veriaci, ktorý sa pokúša zúčastniť všetkých bohoslužieb, pocíti bezpodmienečnú radosť, dotkne sa tajomstva Vzkriesenia. Pre túto radosť v dňoch Svetlého týždňa prichádzajú do kostola aj necirkevní ľudia.
Veľká noc je pre kresťanov radostným sviatkom. Preto sa Veľkonočné hodiny a všetky modlitby, ak je to možné, spievajú a nerecitujú. Každý deň zvonia zvony a po liturgii sa koná krížová procesia.
V piatok sa slávi deň ikony Matky Božej „Jar, ktorá dáva život“, je tu malé osvetlenie vody.
Štyridsať dní, počnúc dňom Veľkej noci, sa kresťania pozdravia: „Kristus vstal z mŕtvych!“- "Skutočne vstal z mŕtvych!"