Pri príprave na jednotnú štátnu skúšku z ruštiny sa učitelia snažia vložiť do hláv študentov pomerne veľké množstvo materiálu. Jednou z potrebných schopností na zloženie skúšky je schopnosť vykonať fonetický rozbor slova.
Fonetika je jedným z odborov lingvistiky, ktorý sa zaoberá štúdiom zvukovej skladby slov. Od tejto etapy sa začína štúdium ľubovoľného jazyka, pretože táto veda vám umožňuje osvojiť si konkrétne schopnosti výslovnosti zvukov a ich kombinácií. Znalosti základov fonetiky vám navyše umožňujú osvojiť si aj ďalšie časti lingvistiky, najmä historickú gramatiku konkrétneho jazyka.
Pri zjednotenej štátnej skúške sa stretne s jednou (niekedy dvoma) úlohami, ktoré by mali preveriť, ako dobre má študent zručnosti v oblasti fonetickej analýzy. Zvyčajne sa pri takomto cvičení navrhuje určiť počet hlások a slabík v slove. K dispozícii je štyri až päť možností odpovede, z ktorých si musíte zvoliť tú, ktorú potrebujete.
Počnúc fonetickou analýzou musíte slovo povedať nahlas. Ak sa chcete vyhnúť chybám, nezabudnite, že vonkajšia časť slova nemusí vždy zodpovedať tomu zdravému. Napíš slovo do zošita alebo kúska papiera. Potom vezmite ceruzku a rozdeľte analyzovaný fragment vety na slabiky, zvýraznite v nej prízvuk.
Ďalším krokom je objasnenie pozícií, v ktorých je dovolené zalamovať slovo z jedného riadku do druhého. Zapíšte si všetky možné možnosti prenosu. Potom použite vopred pripravenú abecednú tabuľku, ktorá presne naznačuje, ako prepisovať konkrétne písmeno, a vytvorte prepis analyzovaného slova.
Je nevyhnutné popísať každý zvuk podľa určitých parametrov. Ak analyzujete zvuk samohlásky, stačí napísať, či je alebo nie je v strese. V prípade spoluhlásky je potrebné ujasniť si, či je hlasová alebo nehlučná, či má pár (napríklad „d“- „t“, kde je vyjadrené „d“a „t“je neznelý)). Je tiež potrebné uviesť, ako sa tento zvuk vyslovuje - tvrdý alebo mäkký.
Spočítajte celkový počet písmen a zvukov, potom urobte záver - či sú tieto čísla rovnaké alebo nie. Pamätajte, že existujú špecifické situácie, keď sa jedno písmeno môže skladať z niekoľkých zvukov, napríklad písmeno „u“vo fonetickom prepise je označené ako dva rôzne zvuky [y] a [y].
