29. februára a 1. marca 2006 vstúpila do boja na vrchu 776 (na trati Ulus-Kert - Selmentauzen) 6. rota druhého práporu 104. gardového výsadkového pluku Pskov. Veliteľ východnej skupiny nariadil 29. februára do 14. hodiny popoludní dosiahnuť požadovanú značku a zablokovať oblasť, aby zabránil priechodu čečenských militantov do niekoľkých osád.
Inštrukcie
Krok 1
6. výsadková rota, prieskumná čata a 3. čata 4. výsadkovej roty sa začali pohybovať smerom k hore Dembai-irzy. Do večera museli bojovníci prekročiť rieku Abazulgol a zriadiť kontrolné stanovištia. Divízie viedol veliteľ stráže práporu podplukovník M. Evtyukhin. Prvá čata 6. roty dosiahla 28. februára do 4. hodiny výšku 776, počasie sa však náhle zhoršilo. Kvôli zlej viditeľnosti v podmienkach hustej hmly sa veliteľ rozhodol prerušiť pohyb. Bojová misia mala byť hotová ráno. Na noc sa vojaci zastavili na hore Dembai-irzy.
Krok 2
Ráno 29. februára hnutie pokračovalo. Vojaci sa priblížili do ďalšej výšky. O 12:30 prieskumná čata našla dve desiatky ozbrojencov a spustila paľbu. Hlavná skupina bojovníkov bola vo vzdialenosti 100 - 150 metrov od palebnej čiary. Čečenci požiadali o posily, veliteľ 6. výsadkovej roty major S. Molodov vydal niekoľko rozkazov, ktoré umožnili znížiť počet nepriateľov, ale prichádzajúce posily otvorili hurikán ohňa z granátometov a strojov zbrane. Evtyukhin sa rozhodol ustúpiť do výšky 776 a zorganizovať obranu.
Krok 3
Skauti kryli ústup parašutistov a strieľali do ozbrojencov. To umožnilo získať čas, evakuovať zranených a zaujať výhodnú pozíciu. Do 16:50 stratili ozbrojenci asi 60 ľudí, pokračovali však v ofenzíve. O pár minút prišla ďalšia posila. Nepriateľ zahájil útok zo severozápadu a západu. Podplukovník Evtyukhin nielen riadil činnosť svojich vojakov, ale podarilo sa mu z paľby tiež vyviesť päť vojakov. Asi o 17:00 v nadmorskej výške 666 odrazili čaty 3. výsadkovej roty útok nepriateľa, ktorý sa pokúšal preraziť do 6. roty.
Krok 4
Strely odzneli až do noci. Na jednej a na druhej strane došlo k vážnym stratám. Šéf ozbrojencov Khattab znova a znova posielal čečenských vojakov do útoku, tí však výšku nevyniesli. O 22:50 bola šiesta rota vystrelená z mínometov. O 23:25 najmenej 400 ozbrojencov zahájilo masívny útok a pokúsilo sa obísť ruských vojakov z ľavého krídla. Čata poručíka Kozhemyakina bojovala 3 hodiny, nedovolila uzavrieť obkľúčenie.
Krok 5
O 01:50 ozbrojenci ustúpili a rozhodli sa zmeniť taktiku. Parašutistom ponúkli, aby sa dobrovoľne vzdali výšky, pričom sľúbili, že dostanú príležitosť slobodne odísť. Vojaci 6. roty zostali verní svojej vojenskej povinnosti a rozhodli sa postaviť na koniec.
Krok 6
1. marca o 00:40 sa prvá výsadková rota pokúsila prejsť cez Abazulgol, aby poskytla pomoc 6. rote, avšak zastavili ju ozbrojenci. O štvrtej ráno sa posily stiahli na horu Dembai-irzy. O 3. hodine sa 3. čata 4. výsadkovej roty tiež pokúsila preraziť do 776 výšky. Do 03:40 sa to podarilo.
Krok 7
Do 5:20 začali ozbrojenci strieľať hlavne severným smerom, prerazili k 6. rote, zastavili ich však dve míny, ktoré postavil nadporučík Kogatin. Útok ozbrojencov na výšiny pokračoval. O 6:00 sa k prežívajúcim militantom pripojilo asi 400 posíl. Čečenci sa zamerali na južný smer. 26 zranených ruských vojakov sa sústredilo na jednom mieste opevnenia a podniklo záverečnú bitku. O 6:10 sa prerušila komunikácia s vojakmi 6. roty. O 6:50 sa boj stal z ruky do ruky, víťazstvo však zostalo ruským vojakom: dokázali si udržať výšku.
Krok 8
V bitke zahynulo 13 dôstojníkov a 71 vojakov 6. a 4. roty. Prežilo iba 6 ruských bojovníkov. Počet zabitých medzi ozbrojencami nie je presne známy. Samotní Čečenci tvrdia, že stratili najviac 20 ľudí. Podľa federálneho velenia bolo zabitých viac ako 400 extrémistov.
