Možno si predstaviť, aký zmätok by vládol v uliciach miest a na moderných diaľniciach, keby pohyb vozidiel nepodliehal určitým pravidlám. Nie vždy však existovali obmedzujúce požiadavky na vodičov dopravy. Prvé pokusy nejako usmerniť pohyb v uliciach miest sa datujú do 1. storočia pred naším letopočtom.
Dávno predtým, ako sa objaví auto
Jedným z prvých, ktorý sa pokúsil nastoliť poriadok v mestách, bol Gaius Julius Caesar. Ako starorímsky vládca vydal Caesar v posledných rokoch svojej vlády dekrét, podľa ktorého bola v uliciach Ríma zavedená jednosmerná premávka. Súkromné vozy a vozíky boli zakázané od východu slnka až do takmer západu slnka. Hostia mesta boli nútení opustiť svoj transport mimo Ríma a presunúť sa pešo. Dodržiavanie tejto požiadavky monitoroval špeciálny dozorný útvar.
Zástupcovia rímskej „cestnej inšpekcie“mali právo urovnávať spory a konflikty, ktoré medzi majiteľmi vozíkov často vznikali.
V stredoveku sa doprava v mestách stala živšou. Aj jednoduché vozne ťahané koňmi, ktoré jazdili úzkymi uličkami miest, sa často navzájom zrazili. Stredovekí panovníci svojimi dekrétmi zaviedli určité pravidlá pre občanov koňa a nohy. Boli zavedené obmedzenia rýchlosti pohybu a bola stanovená postupnosť jazdy. Uplatňovali sa aj pokuty, ktoré sa prísne vzťahovali na porušovateľov. Tieto pravidlá sa však vzťahovali iba na jednotlivé lokality a neboli univerzálne.
Nový čas - nové riešenia
Pravidlá cestnej premávky, ako ich dnes zvykne každý predstavovať, vznikli v Anglicku až na konci 19. storočia. V roku 1868 bol na jednom z námestí v Londýne nainštalovaný mechanický semafor, ktorého súčasťou bol farebný disk. Semafor sa dal ovládať iba manuálne. Jeho krídla boli usporiadané tak, aby mohli zaujať dve polohy. Ak bolo krídlo vodorovné, pohyb bol zakázaný. Sklopené krídlo umožňovalo pohyb, ale s maximálnou opatrnosťou.
Tento prototyp moderného semaforu nebol ani zďaleka dokonalý. Dizajn zariadenia nebol úspešný. Už len hrkanie reťaze, ktoré uviedlo semafor do pohybu, bolo také hrozné, že kone od neho vystrašene odskočili. Semafor navyše po chvíli z neznámeho dôvodu jednoducho explodoval a zranil blízkeho strážcu poriadku.
Prvé dopravné značky sa dajú pokojne nazvať špeciálne tabuľky, ktoré označujú smer pohybu a vzdialenosť do určitého bodu.
Ako vznikali moderné pravidlá cestnej premávky
V roku 1909 sa v Paríži konala konferencia, na ktorej sa rozhodlo o zavedení jednotných pravidiel cestnej premávky pre Európu. Túto udalosť uľahčil prudký nárast počtu motorových vozidiel, zvýšenie intenzity dopravy a rýchlosti vozidla. Dohovor o cestnej premávke prijatý na medzinárodnom fóre zaviedol niektoré dopravné značky.
Prvé zjednotené značky naznačovali nerovnú alebo kľukatú cestu, ako aj železničné priecestie a priechod pre chodcov.
V nasledujúcich desaťročiach sa pravidlá cestnej premávky výrazne obohatili a doplnili o nové ustanovenia. Hlavným cieľom tvorcov pravidiel bolo vytvoriť jednotnosť a zaistiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky. Postupne sa začali objavovať tie dopravné pravidlá, ktoré dnes pozná každý kompetentný vodič aj chodec.
