Často môžete počuť porovnanie Petrohradu so severnou Palmýrou, ale len málokto vie, čo toto porovnanie znamená a čo sa ním v skutočnosti myslí.
V skutočnosti je Palmýra nádherné starobylé mesto nachádzajúce sa v oáze neďaleko Damasku v Sýrskej púšti. V prvých storočiach nášho letopočtu bolo toto mesto hlavným mestom, ktoré ukazovalo rozkvet tohto rovnomenného arabského štátu.
Hrdé mesto
Palmýra bola jedným z najväčších miest na východe, mala zvláštnu kultúru kombinujúcu starovek a orientálnu krásu. Ale v prvom tisícročí bolo mesto zabudnuté kvôli úpadku, ktorý ho postretol.
Pre obyvateľov Európy bola Palmyra otvorená až v roku 1678, správu o meste, ktoré si zachovalo ohromujúcu architektúru minulosti a veľkoleposť svojho bývalého luxusu, priniesli obchodníci, ktorí prešli púšťou v jej blízkosti. V tom čase mestu vládla kráľovná Zenobia, ktorú neskôr vďaka svojej odvahe napadnúť samotný Rím preslávili mnohé diela. Dejiny hovoria, že kráľovná využila spory v Rímskej ríši, vtrhla do jeho egyptských majetkov a dovedna viedla politické rokovania, ktoré vyústili do zachovanej nezávislosti malej krajiny. Pre Rím však bolo strategicky dôležité, aby mal na hranici s parthským kráľovstvom závislý štát.
Vďaka politickým hrám panovníka počas dobytia Sýrie a Blízkeho východu legionármi nebolo jej mesto stále anektované a zotročené.
To opäť urobilo z Palmýry prosperujúce mesto, v tých časoch ním prechádzalo nespočetné množstvo obchodných karavanov, s potravinami a šperkami sa aktívne obchodovalo v miestnych bazároch a prítomnosť vody, dokonca aj riek, v samom srdci púšte hrala významnú úlohu. Pokiaľ ide o legendárneho vládcu, autori tých čias ju opisujú ako neuveriteľne krásnu a sebavedomú ženu, ktorá sama viedla svoje kampane a dokonale zvládla velenie oddielov.
Lichôtky v dobrom
Azda hlavným dôvodom porovnania Petrohradu s Palmýrou je nezáživnosť územia, na ktorom boli tieto mestá postavené. V tomto porovnaní však existuje niečo lichotivé. Po vybudovaní Petrohradu bolo veľa vznešených ľudí tak potešených vytvorením Petra Veľkého, že začali používať porovnania s Palmýrou, čo znamená jej prosperitu a moc, čo v mnohých ohľadoch lichotilo panovníkovi. Petrovi lichotilo, že vo svojej múdrosti a predvídavosti bol ako Zenobia.
Peter poznal históriu veľmi dobre a v rozhovoroch podporoval túto narážku, pričom svoje mesto opakovane označoval aj ako Severná Palmyra.
Teraz je Palmýra iba zabudnutou dedinou patriacou Sýrii, ktorá stratila všetku svoju niekdajšiu nádheru. Niet divu, že v modernej dobe tak málo ľudí vie o tom, čo kedysi poznalo každé mesto. Ale väčšina ruín majestátnych budov prežila až dodnes, medzi nimi aj chrám boha Bela, ktorý jasne ukazuje črty architektúry starovekej Palmýry a kombináciu východnej a rímskej kultúry.
