Umenie prekladu umožňuje ľuďom zoznámiť sa s dielami autorov, ktorí píšu takmer vo všetkých jazykoch sveta, bez toho, aby sa obťažovali naučiť sa tieto jazyky. Ale nie každý, kto číta v preklade Shakespeara alebo Goetheho, Stendhala alebo Coelha, si myslí, ako veľmi preklad sprostredkuje zvláštnosti autorovho prejavu.
Vlastnosti prozaického prekladu
S prekladom prozaických diel je situácia jednoduchšia, aj keď aj tu existujú jemnosti. Fiktívna reč, ako viete, sa líši od bežnej hovorovej alebo dokonca literárnej reči. Každý autor, ktorý vytvára umelecké dielo, používa jazyk ako nástroj, ktorý mu umožňuje najpresnejšie, najživšie a obrazne vyjadriť svoje myšlienky.
V prozaických dielach je zmysel samozrejme hlavnou vecou, ale dôležitý je aj spôsob, akým sa tento význam prenáša. Každý autor používa svoje vlastné prostriedky: nachádza živé nezvyčajné obrazy, diverzifikuje reč hrdinov a autorove poznámky o idiómy svojho rodného jazyka, priamo alebo nepriamo odkazuje na historické a kultúrne skutočnosti svojej rodnej krajiny, zrejmé čitateľovi-krajanovi, ale cudzincovi nie je príliš jasný.
Úlohou prekladateľa je nielen správne preložiť autorský text, ale aj sprostredkovať čitateľovi atmosféru diela, čo najviac objasniť skutočnosti, ktoré autor popisuje alebo len uvádza. Za týmto účelom je niekedy potrebné uviesť vysvetlenie, ktoré autor neposkytne, nahradiť poznámkami a frázovými jednotkami, ktoré sú pre čitateľov nejasné, ale sú prevzaté z ich rodného jazyka, aby sa zohľadnili osobitosti autora konštruovanie fráz a viet. Iba v takom prípade bude preklad schopný odzrkadliť nielen autorov zámer, ale aj osobitosti jeho štýlu. A samozrejme, dobrý prekladateľ sa dokáže v autorovi úplne „rozpustiť“, na chvíľu sa ním stať, aby vytvoril skutočne dôstojný literárny preklad.
Vlastnosti poetického prekladu
S prekladom poézie je situácia trochu iná. Ak si v hrách alebo epických dielach význam stále zachováva vedúce postavenie, potom v lyrických básňach vychádza z autorovych pocitov, jeho nálady, stavu a vnímania sveta navrch. A premietnuť to v plnom rozsahu je oveľa ťažšie ako jednoducho prerozprávať obsah.
Akýkoľvek básnický preklad je preto vždy trochu autorkinou prácou prekladateľa, pretože do toho vnáša svoje pocity a bez toho sú texty mŕtve a zbytočné.
Ďalšou ťažkosťou, ktorej čelí každý, kto si vytvoril poetický preklad, je dodržiavanie rytmického vzoru originálu, ideálne jeho základných zvukových sérií. Vzhľadom na to, že jazyky autora a prekladateľa sa môžu navzájom výrazne líšiť, môže to byť veľmi ťažké, niekedy nemožné.
Napríklad pre anglický jazyk je typická hojnosť monoslabičných a dvojslabičných slov, zatiaľ čo dlhšie slová prevládajú v ruštine. Anglická veršová sloka teda bude obsahovať viac slov ako jej presný preklad do ruštiny. Tento preklad však musí „zodpovedať“veľkosti autora, pričom nesmie stratiť význam ani emocionálny obsah! Navyše by bolo pekné pokúsiť sa zachovať jeho hudobný zvuk. S takouto úlohou sa dokážu vyrovnať iba najgeniálnejší prekladatelia, ale niekedy to pre nich bude ohromujúce.
Preto, chtiac-nechtiac, prekladateľ básnického diela vytvára vlastnú báseň „na základe“autorovej, niekedy ju mení takmer na nepoznanie. Nie je náhoda, že preklady poézie sú také odlišné od rôznych autorov. A aby sme ocenili „pravého“Shakespeara, je koniec koncov lepšie čítať jeho diela v angličtine.
