Dokonalé ihrisko nie je vôbec zázrakom, ktorý má elita k dispozícii. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, nemusíte sa narodiť s dokonalou výškou tónu - môžete ju rozvíjať, rovnako ako sa môžete naučiť rozprávať alebo čítať.
Absolútne ucho pre hudbu je schopnosť človeka určiť výšku tónu zvuku bez toho, aby sa uchýlila k jeho porovnaniu s iným zvukom známeho tónu. Okrem absolútneho existuje aj relatívne ucho pre hudbu, ktoré sa chápe ako schopnosť určiť intervaly medzi zvukmi a určiť tak výšku tónu zvuku voči druhému so známou frekvenciou. Zároveň má väčšina ľudí, ktorí sa profesionálne alebo amatérsky venujú hudbe, relatívnu výšku tónu a absolútna výška tónu aj u hudobníkov sa nenachádza častejšie ako v 9% prípadov.
Úžasný darček?
Takáto vzácnosť absolútneho sluchu po mnoho storočí ju zaznamenávala v kategórii „vrodených darov“, akejsi zázračnej schopnosti, ktorú nemožno rozvinúť - stačí sa len narodiť. Mnohí zastávajú tento názor dodnes. V skutočnosti je všetko úplne inak - absolútna výška tónu sa môže a mala by sa rozvíjať.
Proces rozvíjania tejto schopnosti možno podmienene porovnať s učením dieťaťa hovoriť alebo čítať. Po narodení človek nemôže ani rozprávať, ani písať. Postupom času začne počúvaním reči dospelých okolo seba izolovať od nej jednotlivé slová, neskôr sa ich naučí vyslovovať, najskôr nevýrazne, potom je všetko čistejšie. Rovnakým spôsobom, učením sa čítať, sa dieťa naučí oddeľovať zvuky od reči, korelovať ich s písmenami a reprodukovať. To isté sa deje s sluchom - keď si človek stanoví takýto cieľ, môže sa naučiť naučiť určiť frekvenciu zvuku s vysokou presnosťou a určitým spôsobom ju nazvať - fa, do, sol, re, la. Nie je v tom zázrak - iba pracovitosť a odhodlanie.
Je perfektné ihrisko k dispozícii všetkým?
Avšak schopnosť presne určiť výšku (alebo frekvenciu, ak sa spoliehate na fyziku) zvuku bez porovnania s inými zvukmi je dosť zriedkavá. Dôvod je ten, že pre rozvoj absolútneho sluchu sú niektoré schopnosti stále žiaduce, v prvom rade dobrá citlivosť na zvuky. Ľudia, ktorí majú spočiatku takúto citlivosť, budú schopní dosiahnuť dokonalé výšky tónu rýchlejšie ako tí, ktorí „šliapali na ucho“. Pre rozvoj tejto schopnosti je tiež užitočný hlavne sluchové vnímanie, sluchová pamäť (na rozdiel od vizuálnej alebo kinestetickej). Napriek tomu sa aj človek, ktorý je spočiatku necitlivý na zvuky, môže naučiť naučiť sa viac či menej presne identifikovať noty podľa sluchu - len mu to chce oveľa viac času, trpezlivosti a tréningu.
