Výraz „úchvatný“spravidla vyjadruje extrémny stupeň emocionálneho zážitku. Tak sa hovorí, že keď sa pocity ťažko vyjadrujú slovami, zdá sa, že ani vzduch nestačí, je ťažké chytiť dych - človek je tým, čo sa deje, taký ohromený.
Výraz „zachytáva ducha“sa v modernom jazyku spravidla používa na opísanie niektorých silných pozitívnych emócií, napríklad „duch bol prijatý s radosťou“. Význam tohto výrazu má ďalší, archaickejší „dych ukradnutý“. Okamžite si teda spomeniem na slová z bájky IS Krylova „Vrana a líška“: „Z radosti v strume dych ukradol …“.
Ale aj pre silné negatívne skúsenosti možno použiť toto tvrdenie: „Je to také strašidelné, že to vyráža dych!“
Lekársky
V skutočnosti je pocit nedostatku vzduchu, pocit, že je ťažké, takmer nemožné dýchať, prirodzenou reakciou tela na silný stres, nezáleží na tom, či je to spôsobené pozitívnymi alebo negatívnymi udalosťami. Lekári tento stav nazývajú jedným z prejavov syndrómu hyperventilácie (HVS).
TÚV je často jedným zo znakov vegetatívnej dystónie, príznaku sprevádzajúceho záchvaty paniky.
Po prvýkrát bol hyperventilačný syndróm popísaný v 19. storočí. Pozorovalo sa to u vojakov, ktorí sa zúčastnili nepriateľských akcií. Silná stresová situácia, neustály strach zo smrti spôsobil pocit neschopnosti zhlboka sa nadýchnuť, pocit stuhnutosti v oblasti hrudníka, hrče v krku a ďalšie príznaky.
V 20. storočí bolo vedecky dokázané, že hlavnou príčinou „dych vyrážajúceho“stavu (alebo syndrómu hyperventilácie) nie je nič iné ako stav silného stresu, úzkosti, vzrušenia a depresie. Niektorí vedci sa domnievajú, že existuje určitá skupina ľudí, ktorá je najnáchylnejšia na rozvoj tohto stavu. Ide o tých, ktorí v detstve trpeli dýchavičnosťou - od malička bolo ich telo „zvyknuté“takto reagovať na stresovú situáciu. Okrem toho sú to spravidla ľudia s hysterickou osobnosťou, emotívnou a umeleckou, ktorá má sklon preháňať svoje emočné reakcie.
Tu je potrebné rozlišovať medzi hystériou ako duševnou chorobou a hysterickým zvýraznením osobnosti, ktorá nie je duševnou poruchou, ale predurčuje vývoj HVS.
To ale vôbec neznamená, že človek, ktorý nemá predispozíciu na syndróm hyperventilácie, je poistený proti tomu, aby tento stav zažil aspoň raz v živote. Môže sa vyskytnúť takmer u každej osoby v stave silného emočného stresu.
Fyziologické príčiny
Tento stav vzniká z dôvodu zvláštností fyziológie ľudského dýchania. Faktom je, že dýchanie je proces, ktorý je regulovaný na úrovni nevedomia aj vedomia. Človek nemusí neustále kontrolovať proces svojho dýchania, napriek tomu je toho celkom schopný, napríklad napríklad začať dýchať hlbšie, pomalšie alebo naopak rýchlejšie.
Pri silnom strese zlyhá normálny dýchací program, mení sa jeho frekvencia, hĺbka atď. Osoba v stave extrémneho emočného vzrušenia akoby „zabudla“na to, ako správne dýchať. V dôsledku toho je narušená rovnováha kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcach, čo vedie k porušeniu normálnej kyslosti krvi, ako aj k zmene obsahu takých látok, ako je horčík, draslík atď.
Sú to práve tieto fyziologické zmeny v tele, ktoré vedú k vzniku príznakov, ktoré môže človek definovať slovami „úchvatné“.
