Tradične sa verí, že staroveký Egypt bol kvitnúcou oázou v nekonečnej púšti. Aj keď bolo podnebie v krajine horúce, celkovo podporovalo pohodlný život a dobre rozvinuté poľnohospodárstvo. Toto tvrdenie však nie je úplne pravdivé.
Inštrukcie
Krok 1
Vedci starovekého Egypta zastávajú názor, že počas obdobia vzniku civilizácie, t.j. Pred 5 000 rokmi sa podnebie severovýchodnej Afriky veľmi nelíšilo od dnešného. V skutočnosti neexistovalo rozdelenie na sezóny. Deň a noc boli spojené s letom a zimou. Cez deň bolo neznesiteľné teplo a v noci chladno. Niekedy boli v noci mrazy.
Krok 2
Klimaticky najťažšie boli marec a apríl, keď kámsín, takzvaný „červený vietor púšte“, zúril 50 dní. Polia a cesty v Egypte zasypal hrubou vrstvou piesku. Niekedy búrka zakryla slnko takou hustou záclonou prachu, že na vrchole dňa prišla „egyptská temnota“známa z Biblie. Pršalo výlučne v delte Nílu a stalo sa to každých pár rokov, preto ich Egypťania vnímali ako prirodzenú anomáliu.
Krok 3
Život Egypťanov závisel výlučne od povodní Nílu, ktoré nielen napájali zem smädnú po vlahe, ale aj ju zúrodňovali úrodným bahnom. Začiatkom júna vody Nílu zozeleneli, pretože sa v nich objavilo veľké množstvo rias. Potom Níl zčervenal, pretože doň spadol sopečný prach z vymytých brehov. Hladina červeného Nílu rýchlo stúpla, rieka sa vyliala z brehov a zaplavila údolie. Spravidla sa to stalo koncom septembra a už v októbri hladina vody znateľne poklesla.
Krok 4
Flóra a fauna starovekého Egypta bola oveľa bohatšia ako teraz. Rástli tam akácie, figovníky, datľovníky, lotosy, papyrusy a ďalšie rastliny. Dolinou sa potulovali divé osly, ovce, bizóny, gazely, antilopy, žirafy, levy a leopardy. V Níle plávali krokodíly, hrochy, všetky druhy rýb. Krajina bola skutočným rajom pre poľovníkov a rybárov, ak sa im, samozrejme, podarilo vyhnúť sa nebezpečenstvu, že sa stanú korisťou krokodílov samých. Príroda navyše obdarila údolie Nílu obrovskými rezervami stavebného kameňa, vč. ružová žula, pieskovec, vápenec, alabastr a mnoho ďalších hornín.
Krok 5
Civilizácia starovekého Egypta sa teda vyvíjala v nie najhoršom, ale zároveň ďaleko od ideálnych prírodných podmienok. Egypťania museli vynaložiť veľa úsilia na rozvoj pôvodne divokých priestorov. V budúcnosti príroda odmenila egyptských pracovníkov tak štedro, že sa nemuseli obávať technického vylepšenia svojej práce. Možno to je dôvod pomalého rozvoja egyptskej civilizácie.
