Na Zemi žije veľa chladnokrvných živočíchov: chrupavčité, rybacie, kostnaté a chrupavčité ryby, obojživelníky bez chvosta a bez chvosta, korytnačky, krokodíly, hady a jašterice. Každá trieda a poradie stavovcov má svojich vlastných šampiónov, ale existuje zviera, ktoré je zďaleka najväčšie medzi jeho chladnokrvnými kolegami.
Veľkosti chladnokrvných
Jedným z najväčších jedincov medzi chladnokrvnými kostnými rybami je moonfish, ktorý je dlhý päť a pol metra. V roku 1908 bol 426 stopový exemplár takejto ulovenej ryby zvážený a vytiahnutý z 2 ton 235 kilogramov. Hmotnosť takýchto chrupavkových rýb, ako je beluga, môže byť až 1 500 kilogramov, zatiaľ čo parametre chrupavkového morského života môžu dosiahnuť od 5 do 34 ton s dĺžkou 12 až 20 metrov.
Z hadov sú najväčšími chladnokrvnými anakondy, ktoré môžu vážiť cez 220 kilogramov a dorásť do neskutočných rozmerov.
Komodo draci tiež patria medzi najväčšie chladnokrvné zvieratá - jašterice, ktorých hmotnosť môže dosiahnuť 166 kilogramov. Existujú však korytnačky, ktoré vážia od 400 do 800 kilogramov - napríklad suchozemská korytnačka môže vážiť asi 400 kilogramov a morská korytnačka je dvakrát ťažšia ako slon. Medzi plazmi sú držiteľmi rekordov aj krokodíly, ktoré dorastajú až do dĺžky 7 metrov a hmotnosti asi tony.
Najväčšie zviera na Zemi - držiteľ rekordov
Najväčšími a najťažšími zvieratami chladnokrvného rádu sú dnes žraloky veľrybí, ktoré priemerne vážia 34 ton. Napriek svojmu pôvodu sú títo morskí giganti pomerne pokojní - potápači sa s nimi často fotografujú a dokonca na nich aj jazdia. Malo by sa však pamätať na to, že žraloky veľrýb majú veľmi drsnú pokožku a mimoriadne silný chvost, ktorý môže človeka zabiť alebo zaplaviť čln.
Hmotnosť a dĺžka žraloka veľrybieho je zvyčajne 30 ton a 20 metrov, za priaznivých podmienok však môžu rásť ešte viac.
Žralok veľrybí nemá žiadnych prirodzených nepriateľov, takže môže voľne plávať v moriach a oceánoch. Predtým sa tento druh žralokov nachádzal výlučne v tropických moriach, dnes sa však dá nájsť aj v subtropických vodách. Napriek svojej obrovskej veľkosti má žralok veľrybí drobné zuby, ktoré z neho robia planktivorné stvorenie. Na kŕmenie je potrebných 100 až 200 kilogramov planktónu denne, avšak so svojimi parametrami je toto množstvo potravy pomerne skromné a je určené na podporu životne dôležitých funkcií tela žraloka.
Žralok veľrybí sa množí kladením vajec, ktoré sú pripevnené k morskému dnu silnými chitínovými vláknami. Potomkovia žralokov sú úplne prispôsobení samostatnému životu, takže sa oň samica nemusí báť.
