Socializácia človeka je proces sebarealizácie, pretože umožňuje každému človeku nielen získať skúsenosti a užitočné zručnosti, ale aj realizovať sa a nájsť si svoje miesto v spoločnosti. Pochopenie základu socializácie a sebarealizácie ako transformačnej akcie pomôže lepšie pochopiť tento proces.
Základy socializácie
Socializácia človeka je proces skladania hlavných parametrov osobnosti človeka na základe vzdelávania, odbornej prípravy a asimilácie sociálnych rolí. Práve prostredníctvom socializácie prebieha sebarealizácia jednotlivca, to znamená dedenie a transformácia sociálnej skúsenosti po ňom a jej transformácia do osobných postojov, schopností a zručností.
Základom procesu socializácie je aktívna transformačná činnosť človeka, ktorá mu pomáha vstúpiť do spoločenského života, osvojiť si metódy praktickej činnosti a formovať sociálne väzby. Socializácia je v podstate sebarealizácia jednotlivca v procese jeho činnosti. Môžeme teda dospieť k záveru, že úspech socializácie závisí od aktívnej účasti jednotlivca na procese tvorivej transformácie. Pretože socializácia človeka pokrýva celé obdobie jeho života, ukazuje sa, že sebarealizácia tiež vždy pokračuje. Aj keď človek nechce nič meniť alebo sa na ničom podieľať, stále sa do istej miery realizuje. Každý človek to však robí v inej miere, čo je dané výchovou, kultúrou a osobnými vlastnosťami.
Sebarealizácia ako transformačná akcia
Sebarealizáciu, ktorá je súčasťou socializácie, možno nazvať potrebou človeka, ktorá mu pomáha transformovať jeho osobnosť. Človek si musí nájsť svoje miesto v spoločnosti a živote, čo najživšie sa prejaviť vo svete a cítiť uspokojenie z reality. Táto túžba povzbudzuje jednotlivca, aby rozvíjal svoje schopnosti a využíval ich v prospech ostatných, čím ukazuje svoje silné stránky.
Socializácia teda pomáha jednotlivcovi realizovať sa pomocou noriem a trendov prijatých v spoločnosti. Človek sa stáva súčasťou spoločnosti a začína chápať svoje morálne štandardy a preferencie, čo mu umožňuje využívať tieto informácie na svoje vlastné účely. To pomáha zvoliť najvhodnejšiu taktiku správania, ktorú si všimnú iné osobnosti. Sebarealizácia však môže byť skrytejšia. Socializácia človeka môže odhaliť jeho tendenciu k pokojnejšej existencii, zatiaľ čo hľadanie jeho miesta pre človeka nespočíva v úspechu v očiach ostatných, ale v príjemnom pocite samého seba. To všetko dáva dôvod domnievať sa, že socializácia človeka je proces sebarealizácie, ktorý človeku pomáha cítiť sa v spoločnosti najpríjemnejšie.
