Socializácia je proces vstupu človeka do sociálneho prostredia prostredníctvom prijatia noriem a tradícií, ktoré sú v jeho prostredí rozšírené jednotlivcom. Ako sociokultúrny proces je socializácia založená na schopnosti človeka asimilovať kultúrne podmienky svojho sociálneho prostredia počas celého života, ako aj realizovať sa v spoločnosti zachovaním týchto kultúrnych podmienok alebo ich zmenou.
Pojem a štruktúra socializácie
Socializácia je nevyhnutná pre to, aby sa jednotlivec mohol plne zúčastňovať na živote spoločnosti. Asimilácia noriem sociálnej interakcie, charakteristík každodenného správania, ideológie, mentality, morálnych hodnôt a kultúrneho dedičstva určuje zapojenie človeka do sociálnych procesov a ďalšie formovanie jednotlivca v spoločnosti.
Rozlišujú sa fázy procesu socializácie:
- adaptácia - asimilácia skúseností zhromaždených spoločnosťou, napodobňovanie;
- identifikácia - túžba jednotlivca sebaurčiť, vyniknúť;
- integrácia - formovanie jednotlivca ako účastníka sociálnych procesov;
- etapa pracovnej činnosti - realizácia získaných vedomostí a zručností, vplyv na sociálne prostredie;
- etapa činnosti po pôrode - prenos sociálnych skúseností zástupcom budúcej generácie.
Vlastnosti socializácie ako sociokultúrneho procesu
K zapojeniu človeka do spoločenského života dochádza asimiláciou noriem, hodnôt a tradícií prijatých v spoločnosti, t.j. prostredníctvom kultúry. Socializácia formuje osobnosť ako účastníka spoločnosti, ako nositeľa kultúry a ako faktor jej rozvoja.
Pre sociokultúrny proces je charakteristická kombinácia javov, ako je túžba uchovať kultúrny zážitok a túžba tento zážitok zmeniť. Socializácia ako sociokultúrny proces sa môže uskutočňovať jednak v kľúči gravitácie jednotlivca smerom k tradičným kultúrnym hodnotám, jednak v kľúči túžby po inovácii, modernizácii a progresívnych kultúrnych formách.
Fáza socializácie po pôrode, a to obohatenie novej generácie o nahromadené kultúrne skúsenosti, je jednou z funkcií sociokultúrneho procesu. Tento jav umožňuje sociálnej skupine uchovať si svoju identitu, chrániť svoje tradície pred procesmi globalizácie.
Pracovná etapa socializácie - vplyv jednotlivca na spoločenské procesy - umožňuje, aby spoločensko-kultúrny proces existoval v podobe úsilia kultúry spoločnosti o sebarozvoj a inovácie. Dynamika takéhoto sociokultúrneho procesu je zabezpečená nasledujúcimi cestami kultúrnych zmien:
- implementácia nových myšlienok, rozvoj inovácií, nezávislé vytváranie nových kultúrnych foriem spoločnosťou;
- vypožičiavanie skúseností od iných sociálnych skupín;
- šírenie - šírenie a prelínanie kultúrnych hodnôt a tradícií.
