Osoba, ktorá žije v spoločnosti, vo väčšine prípadov nemôže, ale patrí do nejakého systému organizácie tejto spoločnosti, nežije mimo nej. Existuje mnoho foriem takejto organizácie, jednou z nich je kolektivizmus.
Kolektivizmus je forma organizácie spoločnosti, v ktorej najdôležitejšou nie je individuálna ľudská osobnosť, ale kolektív ľudí. Kolektivizmus bol pre ľudí charakteristický už od staroveku, keď človek ešte nemohol prežiť sám v divočine a neuvedomoval si ani ako samostatného jedinca.
Rozvoj kolektivizmu v spoločnosti
Ako by boli primitívni ľudia schopní sami sa brániť pred divými zvieratami, získať jedlo pre seba zabitím veľkého dravca, vybaviť obydlie a zabezpečiť jeho ochranu, udržať oheň na jednom mieste? Bolo to nemožné dokonca pre celú rodinu, nieto pre jedného človeka. Preto ľudia žili v komunitách a odvtedy v ľudskej mysli panuje pochopenie, že veľa vecí sa dá robiť oveľa ľahšie kolektívne ako osamote.
V neskorších dobách sa kolektivizmus zachová ako systém organizácie práce jednotlivých skupín alebo života celých komunít. Na základe kolektivizmu sa budovali štátne systémy prakticky všetkých známych totalitných režimov: komunizmus, socializmus, fašizmus. Vo všetkých týchto systémoch boli všeobecné úlohy spoločnosti prezentované občanom ako prvoradé, každý človek musel odmietnuť svoje vlastné túžby, aby mohol pracovať pre dobro celej spoločnosti.
Prečo kolektivizmus funguje?
Táto forma organizovania spoločnosti sa ukázala ako veľmi efektívna z mnohých dôvodov. Ľudia majú tendenciu starať sa nielen o seba, ale aj o svoju rodinu, komunitu, sociálnu skupinu, navyše práca v prospech iného človeka niekedy poskytuje viac potešenia ako starostlivosť o seba. Okrem toho musí človek cítiť svoje zapojenie do záležitostí skupiny, aby cítil dôležitosť svojich činov. Plne pociťuje dôležitosť svojich činov vo forme kolektivizmu.
Preto je práca v prospech sociálnej skupiny, najmä ak znamená celú krajinu, vnímaná ako mimoriadne ušľachtilý, potrebný a dôležitý čin. Spolu s masívnou propagandou priniesla práca obrovského počtu ľudí v podobe veľkého tímu v určitých obdobiach histórie neuveriteľné výsledky. Podiel výroby sa prudko zvýšil, krajina sa zhromaždila okolo jediného cieľa, prekonali sa krízy a zlepšil sa život celého ľudu. Bez kolektivizmu by bolo nemožné alebo mimoriadne ťažké dosiahnuť také výsledky.
Kolektivizmus sleduje odhalenie ušľachtilých impulzov človeka a núti ho odmietnuť individualizmus a egoizmus. Zároveň však sľubuje výhody aj pre jednotlivca: systém hodnôt kolektivizmu zahŕňa budovanie lepšej budúcnosti pre každého člena spoločnosti. A hoci dlho nie je možné úspešne udržať ducha kolektivizmu v ľuďoch iba na základe nadšenia a propagandy, prvky tohto systému sú napriek tomu prítomné v modernom modeli takmer akejkoľvek skupinovej činnosti. Hneď ako dôjde na tímovú prácu, popretie individuálnej túžby v záujme úspešnej skupinovej práce, zodpovednosti za ostatných ľudí - hovoríme o forme kolektivizmu.
