Socializácia človeka je proces asimilácie vedomostí, sociálnych noriem a psychologických postojov, ktoré mu umožňujú úspešné fungovanie v spoločnosti. Toto je jav, bez ktorého si nemožno predstaviť život každého jednotlivca, preto je potrebné brať do úvahy charakteristiky socializácie jednotlivca a jeho etapy.
Charakteristické
Socializácia jednotlivca ako fenoménu je formovanie človeka pod vplyvom sociálnych podmienok a skúseností. V skutočnosti ide o aktívne začlenenie jednotlivca do verejného života. Tento jav je obojstranný. Na jednej strane to zahŕňa asimiláciu sociálnych skúseností človekom vstupom do jeho prostredia. Na druhej strane je to aktívna reprodukcia sociálnych väzieb jednotlivca vďaka jeho aktivitám. To znamená, že človek asimiluje skúsenosť a umožňuje sociálnemu prostrediu ovplyvňovať ho, ale zároveň sám stále úspešnejšie ovplyvňuje okolitú spoločnosť.
Pojem „socializácia“zodpovedá konceptu založenému na skutočnosti, že socialita každého človeka a dieťaťa sa redukuje na potrebu komunikácie, pričom na samom začiatku je osobnosť asociálna. Ukazuje sa, že socializácia človeka je jav, vďaka ktorému sa zo pôvodne asociálneho subjektu stáva sociálny človek, ktorý vlastní normy a modely správania akceptované v spoločnosti.
Fázy socializácie osobnosti
Existuje päť hlavných etáp socializácie osobnosti. Prvým stupňom je primárna socializácia, to znamená prispôsobenie jednotlivca sociálnemu prostrediu od narodenia po dospievanie. Deti prijímajú sociálne skúsenosti nekriticky prostredníctvom napodobňovania a prispôsobovania sa okolitej realite.
Druhou etapou je individualizácia. Toto je jav založený na túžbe vyniknúť. Prejavuje sa tu kritický postoj k spoločenským normám, čo naznačuje jeho jedinečnosť a túžbu odlíšiť sa.
Treťou etapou je integrácia, teda túžba nájsť seba samého, svoje miesto v spoločnosti. Ak základné osobnostné vlastnosti zodpovedajú spoločenským očakávaniam, integrácia sa považuje za úspešnú. Ak sa tak nestane, socializácia osobnosti ako fenoménu začína byť založená na posilňovaní agresivity, odmietaní jednotlivca z jeho individuality a ďalších negatívnych vlastnostiach.
Štvrtá etapa sa nazýva pôrod a považuje sa za najdlhšiu, pretože pokrýva celé obdobie pracovnej činnosti človeka. V tejto fáze osoba pokračuje v asimilácii sociálnych skúseností a ich pretavení do spoločenského života.
Piatym stupňom je činnosť po pôrode, keď človek odovzdáva nahromadené sociálne skúsenosti mladšej generácii.
Je vidieť, že socializácia človeka ako fenoménu pokrýva celý život človeka a umožňuje mu byť plnohodnotným členom spoločnosti.
